Štvrtok, 19. november 2009 – finále. Do finálového Stepladderu postupovali prví traja po odohraní Position Round Robinu, teda po odohraní 40 hier. V prvom mužskom zápase Michael Schmidt (CAN) vs. Ryan Lalisang (INA) vyhral Kanaďan 2:0 a v ceste za víťazstvom mu už stála iba jediná prekážka – víťaz kvalifikácie, štvrťfinále, Round Robinu a autor jedinej Perfect Game - Choi Yong-Kyu. Tento Kórejčan nedala Shmidtovi ani najmenšiu šancu, jednoznačne zvíťazil 2:0 a stal po prvý krát vo svojej kariére víťazom World Cupu a to systémom štart-cieľ, čím zatienil všetky ostatné mužské hviezdy, ktoré sa v Melake zišli. V prvom ženskom Stepladderovom zápase nastúpila domáca Siti Safiyah Amirah proti víťazke kvalifikácie Zare Giles. Angličanka dokázala okrem domácej hráčky poraziť aj búrlivé domáce
publikum, vyhrala 2:0 a postúpila do finále. Tu už na ňu čakala
Caroline Lagrange (CAN) a bolo to oveľa vyrovnanejšie finále ako to
mužské. Nakoniec ale stálo šťastie pri Kanaďanke keď v tretej
rozhodujúcej hre vyhrala tesne 218:211 a stala sa tiež po prvý krát
víťazkou World Cupu. Naši dvaja zástupcovia po dohraní 24
kvalifikačných hier sa už v turnaji nepredstavili, Petra Stanková
skončila na predposlednom 65 mieste medzi dospelými ženami, keď sa jej
v poslednom bloku podarilo odsunúť za seba etiópsku hráčku. Laco Frunyo
si posledným blokom trochu vylepšil priemer aj konečnú pozíciu a tak mu
patrí konečná 63. priečka z 87 mužov. Celá naša výprava by mala
z Kuala Lumpur odlietať v sobotu o druhej v noci, dovtedy ich čaká ešte
rozlúčka s turnajom na Victory Banquete a dva dni oddychu v exotickej
krajine...prajeme im šťastný návrat domov. (Miro)
Streda, 18. november 2009 – štvrťfinále. Po troch blokoch ôsmych hier, ktoré sa odohrali v troch kvalifikačných dňoch bolo známe, kto postupuje do ďalších bojov a kto sa z World Cupom aktívne lúči. Do štvrťfinále postupovalo v každej kategórii – muži aj ženy, 24 najlepších po súčte 24 hier a tento súčet si brali hráči so sebou. Najlepšiu východiskovú situáciu po kvalifikácii mal z mužov Choi Yong-Kyu (KOR) a zo žien Zara Giles (ENG). Vo štvrťfinále sa hral opäť blok ôsmych hier a už iba 8 najlepších po súčte 32 hier sa dostalo nasledujúceho Position Round Robinu. Snáď najväčšia pozornosť všetkých účastníkov bola upriamená na hviezdu PBA - Walter Ray Williams Jr. Skóre tohto hráča po dvoch kvalifikačných blokoch nenasvedčovalo, že by mal na postup do štvrťfinále, ale v poslednom bloku zahral výborne, čo ho katapultovalo až medzi najlepšiu osmičku. Napriek tomu, že sa aj v Round Robine snažil dohnať stratu na tretieho v poradí, nepodarilo sa a skončil na celkovom 5. mieste. V tejto časti turnaja padla aj jediná Perfect Game – jej autorom bol kto iný ako Kórejčan Choi Yong-Kyu, ktorý postupoval do finále z prvého miesta. Zo žien sa najlepšie v Round Robine predstavila Kanaďanka Caroline Lagrange, nazbierala v tejto časti najviac bodov a do finále išla z prvej pozície. (Miro)
Utorok, 17. november 2009. Hlásime sa Vám pred posledným dňom kvalifikačných hier. O malú chvíľu sa predstaví najmladšia hráčka v poslednom bloku hier. Domazávajú sa nám posledné dráhy a herňa začína šumieť hráčkami a prichádzajúcimi divákmi, ktorí vo veľkom fandia domácim hráčom, čo počuť v celej herni pri úspešných hodoch ich hrdinov. Peťa je pripravená zabojovať vo svojom poslednom vystúpení na tomto turnaji a pevne veríme že sa jej bude dariť. Napriek dosiahnutým výsledkom tu Peťa zanechala veľmi dobrý dojem čo sa prejavuje na každom kroku keď jej každý prejavuje podporu a drží jej palce do budúcnosti. Včerajší deň nebol úplne podľa predstáv našich zverencov. Laco mal problém spojiť nejaké striky a pridal aj nejaké chyby na dorážke. Snažil sa ale nebolo to vôbec jednoduché a moje predstavy po jeho prvých dvoch hrách na tomto podujatí sa bohužiaľ ukázali ako mylné. Sledovali sme aj ostatných ľavákov, aby sme skúsili objaviť nejaké miesto na hranie, ale skoro všetci majú veľké problémy so správnym miestom.Na pohľad sa tomto mazanie tvári ako housík, ale už po prvých hrách chýba olej v prednej časti dráhy, a vozí sa dozadu. Toto začali praváci, ktorých je dominantné množstvo eliminovať hraním od ľavého kanála cez piatu šípku, čím aj ľavákom vyberú pomerne rýchlo olej vpredu. To sa potom prejaví tak že nie je na dráhe miesto kde by sa dala guľa roztočiť, lebo začína pomerne skoro rolovať a následne keď príde do zadnej časti dráhy je bez energie, čo veľmi často vyústi do divokých kombinácií.
Pre mňa je zatiaľ osobným sklamaním sledovanie amerického hráča, od ktorého som očakával pomerne úspešné prispôsobenie sa akýmkoľvek podmienkam na dráhach, ale po 16 hrách sa to stále pokúša hrať po jednom a tom istom mieste, a to po pravom kraji 8-10 latka. Uvidíme či vymysleli nejakú novú stratégiu so svojou stále sa usmievajúcou trénerkou. Necháme sa prekvapiť... Po Lacovom vystúpení sa na dráhach ukázali ženy. Naše dievča spolu s nimi a odhodlaná na svoj druhý blok hier. Začiatok bol celkom dobrý, ale potom sa Peťa nechala rozhádzať nedorážkami a občasným žľabom. Snažili sme sa jej pomôcť čo sa dalo, ale v takýchto situáciách je to pomerne zložité. Peťa striedala výborné hody s absolútne pokazenými, strhnutými, aj pri dorážkach čo sa prejavilo na výsledkoch. Aj pri dobre rozohraných hrách to trošku zbytočne pokazila na posledných dvoch-troch frameoch. Niekoľko ľudí nám odporúčalo aby rýchlo prešla na ťažšie gule, ktoré by pre ňu boli efektívnejšie pri hre a aj v samotných kolkoch, lebo často krát jej guľa prišla na správne miesto, ale nemala tú prieraznú silu a ostávali jej z toho úplne nezmyselné kolky. Peťa nemá veľkú stratu na hráčky pred ňom tak sa pokúsime odlepiť od konca tabuľky. Ku včerajšiemu dňu ešte spomeniem že sme ho tradične ukončili vynikajúcou večerou, kopou smiechu, ja osobne masážou (všetko ma neskutočne bolí) a skorým spánkom aby sme načerpali silou do posledného dňa. Takže držte palce a ideme na to...
Pondelok, 16. november 2009. Najmladší účastník QubicaAMF World Cup 2009 má svoj štart za sebou, a dovolím si povedať že Peťa zanechala dobrý dojem. Dostalo sa jej pochvaly a uznania za predvádzanú hru pri svojom veku 12 rokov od niekoľkých uznávaných osôb vo svetovom bowlingu. Len na okraj spomeniem Kanadskú a Fínsku trénerku, ľudí z vedenie AMF, a pochvalne sa o nej vyjadrovali aj samotné hráčky s ktorými nastúpila na dráhu. Pod samotný výkon sa vo veľkom podpísala Petrina nervozita na začiatku. V druhej hre ale podala svoj najvyšší výkon a vyzeralo to že je to na dobrej ceste. Lenže s týmto číslom prišlo aj očakávanie a to ovplyvnilo ďalší priebeh. Prišlo trápenie s dorážkami a to sa potom podpísalo aj na prvých hodoch. Posledné hry už robili hráčkam celkom slušné problémy, nakoľko podmienky na dráhach sa veľmi menili, a dráhy presychali. Petru po jej záverečnej hre požiadali o rozhovor tri miestne denníky. Teraz sa na svoju hru chystá Laco, tak držte palce. Večer sa pokúsim opäť napísať ako sa darilo. Čavte všetci doma. (Martin S.)
Nedeľa, 15. novembra 2009. Ahojte, ozývame sa Vám po neskutočnej večeri, ktorou sme sa odmenili za dnešný oficiálny tréning. Ale pekne po poriadku. Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa, z čoho sme mali radosť kým sme absolvovali raňajky a ja som sa následne zúčastnil manager meetingu. Hneď na to sme s Lacom boli pripravení na presun do herne. Ako náhle sme vykročili z hotela, tak sme sa prestali tešiť slnečnému dňu. Vonku bolo asi 45°Cna pocit. Po príchode do herne sme zistili že takéto teploty už má problémy vychladiť aj klíma. Laco zahájil oficiálny tréning na dráhe číslo 42 kde strávil 15 minút, po tomto čase sa mohol presúvať každý ľubovoľne po jednej strane herne. Jeho prvými partnermi boli Matej Feguš zo Slovinska a Remy Ong zo Singapuru. V jednej chvíli sa k nim pridal aj Walter Ray z USA a veselo všetci spolu „strikovali“ Po odpískaní jednej hodiny si hráči vymenili jednotlivé strany herne. Dnes zjavne vyššia teplota v herni robila viacerým hráčom viditeľné problémy. Napriek tomu to ale vyzerá že sa dajú očakávať vysoké výsledky. Po dokončení tréningu pripravili herňu pre nežnejšiu časť štartového pola, na čo už netrpezlivo čakala aj Peťa. Po trošku nervóznejšom začiatku na dráhe číslo 38 spolu so Škótkou Laurou Rhoney a Singapurčankou Bernice Lee, to z Petry ale opadlo a začala si to vychutnávať. Počas ženského tréningu už bolo teplo také vyčerpávajúce, a vonku tak silný monzún, že viacero aj skúsenejších hráčok predčasne ukončilo tréning, a preto sme po hodine a 10 minútach Petrin tréning ukončili aby sme šetrili sily na druhý deň. Momentálne sa pripravujeme na uvítací ceremoniál.Tak nám zajtra držte palce, začína Peťa a po nej svojich 8 hier odohrá Laco. (Martin S.)
Sobota, 14. novembra 2009. Ahojte doma ... po 27 hodinách cesty sme sa konečne ubytovali v hoteli Equatorial o 19.00 miestneho času. Peťo s Peťou bývajú na 15 poschodí a my okupujeme poschodie s číslom 13. Samotná cesta prebehla bez komplikácií. Vo Viedni sme nastúpili do Boeingu 777-300 a vyrazili smerom Dubaj, Po 5 hodinách letu sme vystúpili na Dubajskom letisku, kde sme sa občerstvili a posedeli pri dobrom čiernom pive Guiness (len chlapi). Ráno o 3.10 miestneho času sme nastúpili na palubu toho istého typu lietadla a tej istej leteckej spoločnosti, aby sme po siedmich hodinách letu vystúpili na letisku v Kuala Lumpur, kde sme ešte netušili aké prekvapenie nás čaká po opustení klimatizovaných priestorov letiska. Na letisku nás privítal organizátor spolu s ďalšími výpravami. Po vyzdvihnutí batožiny, ktorá prišla bez problémov nás odprevadili k autobusu. A tu nastal šok. Ťažko opísať našincovi aké podnebie vládne v týchto zemepisných šírkach, ale skúste si predstaviť návštevu plavárne v ktorej je 40°C a 100% vlhkosť a získate približnú predstavu, plus pridajte si k tomu rifle a oblečenie, ktoré sme mali po prílete na sebe. Šoférovi autobusu sa podarilo po veľkých protestoch a litroch potu naložiť všetku batožinu a vyrazili sme na cestu. Vyrazili sme na cestu o ktorej sme predpokladali že bude po diaľnici a bude trvať cca jedn a pol hodinky. Šoférovi zjavne ale asi neprispeli na diaľničné poplatky a preto nás previezol po vedľajších cestách, čo bol vcelku slušný zážitok, nakoľko sme zistili že bývať sa dá kdekoľvek a v akýchkoľvek podmienkach. Po príchode na hotel, po obligátnych povinnostiach a welcome drinku sme sa ubytovali, konečne osprchovali a vyrazili do mesta. Vedomí si toho že malajská kuchyňa sa hodnotí ako jedna z najlepších na svete sme vstúpili do neďalekej reštaurácie hladní a plní očakávania. Naše predstavy boli dokonale uspokojené, ako hovorí Miňo z Profesionálov „nebíčko v papuli“. Dnes v sobotu 14eho sme absolvovali neoficiálny trening v čase od 11.00 do 12.00 miestneho času. Ťažko opísať 52 dráhovú herňu. Uľahčím si to, 26 vľavo 26 vpravo. V strede medzi dráhami tribúna. Ak by ste hľadali v herni bar a reštauráciu boli by ste sklamaní. Tie sa nachádzajú mimo herne. Na ilustráciu miestnych pomerov a prezamestnanosti si predstavte že jednu dráhu maže 5 ľudí. Z toho jeden obsluhuje mazačku, druhý prehadzuje kábel od mazačky, tretí drží čistiace prostriedky na došmyk, štvrtý čistí došmyk a piaty koordinuje celú akciu. Napriek tomu došmyk je v dezolátnom stave, totálne lepkavý. Ale ako to už poznáme určite sa to časom zlepší. Padavosť kolkov je vysoká a vyzerá to že môžeme očakávať vysoké priemery. Len pre ilustráciu v tréningu na vedľajších dráhach s úsmevom na tvári fukol Walter Ray Jr. 285 a 290. To bolo po pravej strane, na ľavo trénoval Remy Ong zo Singapuru a v ničom za ním nezaostával. Naši hráči si s chuťou zatrénovali, následne sme sa odobrali na hotel, kde momentálne odpočívame, chystáme sa na zajtrajší oficiálny tréning a mazanie ... držte nám palce ... .(Martin S.)
Úvod. Každoročne sa víťazí národných kôl QubicaAMF Cup stretávajú na dopredu vybranom mieste aby si na spoločnom turnaji mohli porovnať svoje bowlingové zručnosti, vymenili skúsenosti, prípadne nadviazali kontakty. Týmto miestom je od 13. do 20. novembra Melaka a práve sem si to namierilo 156 hráčov (90 mužov a 66 žien) z 91 krajín sveta. Toto historické stredisko Malajzie leží na západnom pobreží krajiny, ktorá je od roku 1963 federáciou. Okrem Sandokana ju za posledné roky dostáva do povedomia celého sveta vzrastajúca ekonomika a hlavne mohutný turizmus. Preslávená je aj malajzijská bowlingová škola, ktorá už slávila úspechy na tých najvyšších svetových fórach a súčasná bowlingová reprezentácia patrí do najužšej svetovej špičky. Najväčším bowlingovým stánkom Malajazie je práve MIBC – Melaka International Bowling Center, je tu umiestnených 52 dráh – 26 a 26 proti sebe. Medzi najväčšie hviezdy spomedzi účastníkov World Cupu sa určite radí Walter Ray Williams Jr., ale medzi favoritov patrí aj domáci Zulmazran Zulkifli. Slovenský bowling tu bude mať tiež svoje zastúpenie a dokonca sa bude meniť 45 ročná história. Účasť na World Cupe si okrem už tradičného slovenského zástupcu Ladislava Frunya vybojovala aj iba 12 ročná Petra Stanková, ktorá sa tak stáva historicky najmladšou účastníčkou Svetového pohára. Našu výpravu doplnili Martin Slavkovský a Petrin otec Peter Stanko. Do Malajzie odlietajú dnes o 14.30 z viedenského letiska cez Dubai do Kuala Lumpur, kde by mali pristáť zajtra o 15.00 a odtiaľ je to ešte asi 1,5 hodiny cesty autobusom do Melaky. Sobota je určená na aklimatizáciu, neoficiálne tréningy a prehliadku mesta. V nedeľu po mítingu manažérov sa už rozbehnú povinné oficiálne tréningy a na večer je naplánované slávnostné otvorenie s programom. Od pondelka do stredy sa budú hrať už súťažné bloky ôsmich hier, z ktorých po zrátaní výsledkov 24 hier postúpi 24 najlepších mužov a žien do ďalších bojov. Bolo by to nádherné, keby sa niektorému z našich dvoch zástupcov podarilo až sem prebojovať, ale hlavne nech si pobyt v exotickej krajine naplno užijú a prinesú aj pre nás kopec dobrých zážitkov. Všetky potrebné informácie o turnaji – propozície, časový plán, graf mazania a výsledkový servis nájdete na 2009 Bowling World Cup. Tak ešte raz Petra, Laco, Maťo a Peter – prajeme šťastnú cestu, pevnú ruku, čistú hlavu a dobrú náladu do Melaky. (Miro)
|
Úvodný ceremoniál. |
|
Melaka International Bowling Center. |
|