Požiadali sme Tamaru Sedláčkovú, účastníčku Majstrovstiev Európy žien v bowlingu o  malý komentár k skončenému podujatiu.
Dňa 24.08.2006 sa začala naša cesta na ME do nemeckého Böblingenu. Po príchode do cieľa sme najskôr zavítali do bowlingovej herne, ktorú sme si poobzerali a rozmýšľali, ako to všetko dopadne. Pred samotným šampionátom začalo slávnostné otvorenie, kde sme všetky zúčastnené štáty nastupovali na dráhy so vztýčenými zástavami. Zážitok to bol perfektný, pocity povznášajúce a boli sme hrdé, že sme sa dostali na vrcholové podujatie. Celý šampionát začal tréningami, kde sme mali k dispozícii na odskúšanie si dráhy s dlhým aj krátkym mazaním. Ako slovenská reprezentácia sme teda predstúpili štyri hráčky. Mohli sme hrať súťaž dvojíc a jednu trojicu. Štvrtá hráčka síce tiež hrala v trojici s Nemkami, ale výsledok tohto tímu nebol započítaný. To isté platilo pre nás aj ako celého tímu za Slovensko. Do pätice nám totiž chýbala jedna hráčka. Celkový pocit na dráhach bol neopísateľný. Bolo cítiť určite aj nervozitu, ale u niektorých hráčok skôr istotu. Tie mali takéto prvé dojmy už dávno za sebou. Keď sme videli štýly niektorých hráčok, hneď sme si povedali, že tak by sme chceli raz hrať aj my. No ale ako všetci dobre vieme, ten cieľ je ešte ďaleko.

Nič nás neodradilo, skôr nabudilo na dômyselnejšie tréningy. Neviem, či je dôležité hodnotiť aj naše výsledky. Je totiž dosť ťažké hrať úplne uvoľnene, ak vieme, že o niečo ide a sú to Majstrovstvá Európy. O tom, že sme chceli podať čo najlepší výkon, niet pochýb. Po ukončení šampionátu po zhodnotení všetkých plusov a mínusov by som chcela ešte podotknúť, že určite nie je správne, aby sme si my hráčky museli na poslednú chvíľu zháňať rovnaké nohavice, v ktorých budeme hrať. Súčasne viem, že bol problém aj s dresmi, a nehovorím už ani o neúčasti celej plánovanej zostavy. Toto boli takisto faktory, ktoré vplývali na našu psychiku a pohodu. Ja som si osobne nebola do poslednej chvíle istá, či vôbec vycestujeme, alebo nie. Uverila som až keď sme sedeli v aute a odchádzali zo Slovenska. Čo sa týka hrania, je nezmysel, aby sme boli na Majstrovstvách Európy bez reprezentačného trénera. Do budúcna by sme určite prijali, keby sa niekto skúsený našiel, kto by bol s nami ochotný vycestovať a poradiť nám v čase núdze. Potrebné sú samozrejme aj spoločné sústredenia pred začatím takéhoto šampionátu. Ale veď vieme, že ešte len začíname. Toto nie je kritika, ale len moje postrehy ako hráčky, ktoré sú snáď hodné zamyslenia sa nad budúcnosťou našej účasti na európskych a svetových majstrovstiev.

Zároveň by som týmto chcela aj v mene ostatných hráčok poďakovať SBwZ a všetkým zainteresovaným, za umožnenie nám sa na takomto významnom podujatí zúčastniť. Ďakujeme aj domácemu publiku tu na Slovensku, ktorí nám držali palce a mysleli na nás. Získali sme skúsenosti a hlavne ešte väčšiu chuť na zdokonaľovanie sa v technike bowlingu. Dúfam, že účasť slovenskej reprezentácie na šampionátoch podobného významu bude pravidelná a verím, že to na škodu veci nie je, skôr na získanie ďalších skúseností. A tie potrebujeme ako soľ. (Tamara)