Po piaty krát sa uskutočnil v Bratislave turnaj európskeho formátu, ktorý bol v tomto roku po mnohých stránkach plný rekordov. Zúčastnilo sa ho celkovo 196 štartujúcich z 15 krajín medzi nimi hráči z prvej desiatky EBT 2006. Turnaj bol ozdobený dvoma „perfect games“ v podaní Christiana Shwarzbauera a Thomasa Grossa (obaja AT). Prekvapením turnaja boli hlavne juniori z Litvy a Lotyšska a určite všetkých prekvapil aj konečný víťaz Ray McDowell z Poľska.
Už tradične sme z nášho klubu nastúpili len ja s Braňom a oproti minulému roku sa hranica na postup do 72 členného štvrťfinále vyšvihla až na slušných 1240 zhodených kolkov zo 6 hier. Braňovi sa k tejto hranici nepriblížil ani v opravnom štarte a tak skončil hneď v kvalifikácii na konečnom 138. mieste s výkonom 1127 no a ja som postupoval výkonom 1321 z 15. miesta. Po ďalších 6 hrách, ktoré sa pripočítali ku kvalifikačným, som
síce klesol na 18. miesto ale spolu s ďalšími dvoma Slovákmi (Martin Slavkovský a Marek Husár) sme sa prepracovali do ďalších vyraďovacích bojov. Nastupoval som proti mladíkovi z ČR Filipovi Kubínovi a prvé dve hry som vyhral. Bohužiaľ v polovici tretej hry prišiel zlom a Filip s veľkou dávkou šťastia zápas otočil a zvíťazil 3:2.
Tým som sa teda rozlúčil s turnajom a moje 27. miesto mi prinieslo len čiastočné uspokojenie. Z trojice Slovákov postupoval ďalej už len Marek Husár, ktorý sa dostal až medzi prvú osmičku, v ktorej ho zastavil až celkovo štvrtý Karel Kutina a Marek skončil na 8. mieste. Karel v zápase o tretie miesto prehral s Christianom Schwarzbauerom a obsadil 4. miesto. Z európskych top favoritov sa do bojov o finále nedostal Thomas Gross, ktorý prehral súboj s Jordi Roca Martinezom a ani Nikolay Ovchinnikovs, toho porazila mladučká Diana Zavjalova z Lotyšska. Do samotného finále teda postúpil Achim Grabowski z Nemecka, ktorého na súčet dvoch hier jasne porazil víťaz Ray McDowel z Poľska.
Počas celého turnaja bolo skutočne na čo pozerať, organizátori sa postarali o hladký priebeh, výborné klimatické podmienky a spolu s novým mazacím programom to všetko celkovo pozdvihlo úroveň tohto na Slovensku jedinečného bowlingového sviatku. Je pozitívne, že viacero slovenských hráčov sa výkonnostne dokázalo priblížiť mnohým známym európskym hráčom a zahrať si tak s nimi vyrovnané zápasy.
Verím, že budúci rok nás bude ešte viac postupovať z kvalifikácie ako tomu bolo doteraz a možno konečne spoznáme prvého slovenského víťaza Slovakia Open. Ostáva teda tradíciou, že každý ročník má iného víťaza.
20.7.2006 Miro Koník