Tento príspevok do našej kroniky začínam článkom prevzatým z webovej stránky slovenského bowlingu, ktorý som tiež spracoval ja. 

SBwZ – Finále MRJ v bowlingu 2003-2004
Vrchol bowlingovej sezóny 2003/2004 v podobe finálového turnaja Majstrovstiev SR jednotlivcov sa uskutočnil v dňoch 5. – 6.6.2004 v herni Brunswick Bowling Aupark v Bratislave. A bol to skutočne vrchol hodný tohto prívlastku, všetci hráči aj priaznivci, ktorí tu s nami prežili tieto dva krásne dni, mi dajú určite za pravdu. Ale poďme pekne po poriadku. Do finálového turnaja sa z kvalifikácie, ktorú odohralo 104 mužov a 19 žien, prebojovalo 24 mužov a 6 žien. Sobotňajší program začínali muži štvrťfinálovými vzájomnými súbojmi v troch osemčlenných skupinách. Každý teda odohral sedem zápasov a najvyšší súčet bodov zabezpečoval prvým štyrom z každej skupiny postup do semifinále. Nebolo až také dôležité získavať body za vzájomné víťazstva, dôležitejšie bolo sústrediť sa na najvyššie možné náhody, len pri stabilite takýchto výkonov mal štvrťfinalista nádej na postup. No ale dvanástim hráčom sa niečo podobné nepodarilo a z ďalších bojov o titul boli vyradený. Po prestávke na obed a úpravu dráh sa rozbehlo aj štvrťfinále žien, zároveň s dvoma hrami každého z účastníkov dvanásťčlennej semifinálovej skupiny mužov. Ženy hrali v šesťčlennej štvrťfinálovej skupine, z ktorej po sobote nikto nevypadával, ale výsledky z nej si každá brala zo sebou do nedeľňajšieho semifinále. V nedeľu sa dohrávalo semifinále mužov súbežne so ženským semifinále. A tu už rozhodovala každá kuželka, resp. každý bod. Presvedčila sa o tom hlavne Xénia Ivanová, ktorú vo vzájomnom existenčnom súboji o štvrtú postupovú priečku s Luciou Kuciakovou takýto jeden posunul do finále. Semifinálové súboje mužov dávali tušiť, že do finálovej šestice nepostúpi nikto náhodne a samotné finále bude len pre silné nervy. Približne okolo obeda sa teda uzavreli zápasy v semifinálových skupinách a po zrátaní všetkých bodov sa na plátne objavili mená šiestich finalistov a štyroch finalistiek. Takže okruh možných adeptov na zisk titulu sa opäť zúžil. V prestávke sa čistili a mazali dráhy, diskutovalo sa o šanciach každého z finalistov a každý sa mohol ponúknuť gulášom od Milana Jánošíka. V zadnej časti herne si to ostatní „zväzoví“ hráči mohli rozdať medzi sebou za symbolickú cenu a pre všetkých boli pripravené obložené chleby. Priblížil sa finálový stepladder. Začínali muži americkým spôsobom hry na páre dráh, kde zo vzájomného súboja postupoval hráč s vyšším súčtom dvoch hier. Všetci finalisti predviedli veľmi pekné výkony, ozdobou bol ale určite Štefan Kamaráš, ktorý dokázal vyradiť troch hráčov a získať tak bronzovú medailu. Stroskotal až na neskoršom víťazovi finále Radkovi Pospíšilovi. Ten vyzýval na vzájomný súboj prvého postupujúceho do finále Igora Novotného. Tento záverečný duel sa už hral na dva víťazné zápasy a bol to nádherný súboj. Obidvaja hráči zahrali bez jedinej chyby, prvý bod získal Radek, keď už sa nemusel potrápiť ani s posledným splitom. V druhom zápase Igor už nejakú chybičku urobil, Radek už nepustil šancu z rúk a po nádhernom výkone vyhral aj tento zápas a získal majstrovský titul. Nad jeho ziskom prejavil nefalšovanú radosť, vynikajúce obecenstvo v stoji aplaudovalo, čím dávali najavo, že titul je skutočne v tých správnych rukách. V ženskom finále sa do záverečného duelu o samotný titul prebojovala Marcela Escherová, ktorá prešla cez celkovo štvrtú Xéniu Ivanovú a bronzovú Petru Čársku. Na Marcelu už netrpezlivo čakala Daša Pospíšilová, tá do finále postúpila z prvého miesta. A bol to boj, ktorý okrem samotných hráčok prežívali s nimi aj diváci. Napriek tomu, že každý v obecenstve fandil svojej favoritke, súboj sa odohral v korektnej atmosfére, nechýbali rapkáče, skandovaný potlesk a víťazné pokriky. Prvý zápas vyhrala Daša ale Marcela jej to vrátila hneď v ďalšom zápase a pekne sa nám to zdramatizovalo – hralo sa na dva víťazné zápasy. V tom čase muži už skončili a tak sa všetka pozornosť sústreďovala na rozhodujúci duel žien. A rozhodovalo sa až v desiatom frejme. Daša dohádzala ako prvá a Marcela musela hodiť na víťazstvo dva strajky v rade a 9 k tomu. Nepodarilo sa a so slzami radosti v očiach získala titul Daša Pospíšilová. Bodkou za takto nádherne ukončenou sezónou bolo vyhlasovanie výsledkov a rozdávanie cien v jednotlivých súťažiach, konaných pod hlavičkou SBwZ. Verím, že všetci čo prišli povzbudiť aktérov celého finálového turnaja, odchádzali spokojní s tým čo tu videli a prežili, mnohí sa určite navnadili a v budúcosezónnej kvalifikácii sa stretneme v ešte väčšom počte.
Ďakujeme za krásnu atmosféru a Daške s Radkom budeme držať palce na turnaji o európsky titul v tureckej Ankare v septembri 2004.
 
Takže toľko oficiálna verzia správy z diania na záverečnom turnaji Majstrovstiev SR jednotlivcov.  Určite ale treba zhodnotiť majstrovstvá aj z pozície nášho klubu. V prvom rade je to pre klub pekné mať vo svojich radoch štvrtú ženu a štvrtého muža na Slovensku a po prvom hracom dni to mohlo byť aj lepšie. Na Xéniinom úspechu sa podieľal určite aj kus šťastia, keď sa jej nie veľmi darilo hlavne v prvých hrách. Naopak ja som po prvom dni a výsledkoch tohto dňa určite pomýšľal na stupne víťazov. Mne sa zase nedarilo k záveru a hlavne v nedeľu a tak to dopadlo tak ako je už vyššie spomenuté.          
Na záver už len toľko, že s dosiahnutými výsledkami sme spokojní, no napriek tomu máme do budúcej sezóny vyššie ambície. A dúfam, že sa cez kvalifikáciu prebojujú do záverečného turnaja aj ďalší klubový hráči. Prajem im do tejto neľahkej cesty veľa síl a ďakujem za povzbudzovanie a podporu na už skončených Majstrovstvách SR jednotlivcov v bowlingu.  
 
26.7.2004, Miro Koník